Kultúra cestovania
V poslednom čase som bol z rôznych dôvodov nútený častejšie cestovať na trase Poprad-Košice. Využil som na to naše železnice. Predtým som dlhšiu dobu vlakom necestoval a preto som bol zvedavý na úroveň,aká vládne v našich vlakoch. Dopadlo to dosť zle,kultúrou cestovania som proste sklamaný. Stalo sa,že som nastúpil v Poprade do rýchlika a po usadení sa v kupé som otvoril okno,pretože sa tam nedalo dýchať. Bol to starší typ vozňa,kde sa okno otváralo celé. Keď sa vlak pohol chcel som okno zavrieť. Iba chcel,pretože sa mi to dlho nedarilo a okno sa umúdrilo až tesne pred Spišskou Novou Vsou. Cestou späť som zase sedel v kupé,kde na okne nebol záves a skoro celú cestu na mňa svietilo slnko. Keďže si nebolo kam presadnúť,bol som nútený sa dusiť vo vlastnej šťave. O sociálnych zariadeniach ani nebudem hovoriť,proste hnus. Byť zahraničným turistom,tak sa sem už nevrátim.
Pri ceste vlakom som si vždy kúpil miestenku,cena ktorej je si myslím zanedbateľná. Pravidelne sa mi stávalo ,že na mojom mieste niekto sedel. Bolo komické,že keď som vstúpil do kupé,cestujúci bez miestenky zrazu sklopili oči a snažili sa nabudiť dojem ,že sú strašne zaneprázdnení. Jeden začal čítať časopis,iný sa začal hrať s mobilom a podobne. Samozrejme nakoniec som si na moje predplatené miesto sadol,aj keď to vždy na mňa skúšali odpoveďami ako „ Však si sadnite inde,kde je voľné“,či „za chvíľu vystupujem“,alebo sa tvárili,že neexistujem. Tento problém,by podľa mňa mali železnice riešiť,pretože ako k tomu príde cestujúci s miestenkou,aby sa neustále s niekým handrkoval o svoje miesto. Nechápem argumentáciu cestujúceho v zmysle,že na miestenku nemá peniaze,ale vzápätí si otvorí pivko,či ide pofajčiť cigaretku. Vrcholom podľa mňa je,ak rodina s deťmi cestuje z Bratislavy do Košíc bez miestenky a keď sa niekto oprávnene uchádza o svoje miesto argumentujú slovami „A kde máme ísť teraz s tým malým ?“ V prvom rade na to mali myslieť na začiatku cesty a nie zneužívať city iných. Proste pre takúto (ne)zodpovednosť rodičov nemám pochopenie.
Na záver jedna perlička. Môj článok možno navodzuje dojem ,že kritizujem železnice SR. Je to pravda len z časti,pretože vo viacerých prípadoch,keď sa jednalo o hygienu a kultúru cestovania išlo o rýchlik vypravený z Prahy,teda ide aj o železnice ČD. Tento fakt je pre mňa prekvapením. Vždy som si myslel,že naši západní susedia sú v kultúre cestovania o krok vpred.Teraz neviem ,čo si mám o tom myslieť.
Foto: Vladimír Hano