Na Slovensku je to tak
Prvého októbra ráno bol internet plný správ z názvom: V Chemosvite došlo k výbuchu indukčnej pece, dvaja ľudia sa zranili. Prvé správy sa však už objavili tesne po 22-hodine deň predtým a písali o dvoch mŕtvych. Internetové denníky až po niekoľkých hodinách začali svoje správy aktualizovať a len stručne napísali, že informácia o mŕtvych sa nepotvrdila. Predpokladal by som, že tam pridajú aj ospravedlnenie za chybnú informáciu. Nič také som sa však nedočítal. Prečo o tom píšem? Nikto si nevie predstaviť, ako sa asi cítili a aký stres prežívali po prečítaní nepravdivej informácie manželky, či rodina pracovníkov, ktorí boli v tú dobu na pracovisku, kde došlo k výbuchu. Nepochopím ako môže niekto len tak vypustiť do éteru tak závažnú nepravdivú informáciu.Takéto novinárske kačice by som skôr priraďoval k bulváru, no v tomto konkrétnom prípade bolo toho akosi priveľa. Ohľadom práce novinárov si spomínam na prípad, ktorý mi porozprával jeden chovateľ,keď Slovenský zväz chovateľov OV-Poprad uskutočnil v minulosti oblastnú výstavu zvierat. Prišiel aj domácim dobre známy reportér jednej obľúbenej televízie. Keď mu miestni funkcionári povedali ,že tu vystavujú aj unikátne kúsky, ktoré tu ešte nemali, ten im sľúbil ,že na druhý deň príde urobiť reportáž do televíznych novín. Svoj sľub dodržal, no prišiel aj s požiadavkou, aby funkcionári zinscenovali menšiu hádku posudzovateľa s chovateľom, alebo niečo podobné a on to natočí. Tí nechceli veriť svojim ušiam. Keď to odmietl, pán redaktor sa jednoducho otočil a odišiel. Ak takéto praktiky majú všetci reportéri, tak ja sa pýtam, o čom to celé je ? Sám mám osobné skúsenosti, že média radšej uverejnia reportáž o mačke, ktorá má každé oko inej farby, ako by mali uverejniť krátku správu s prosbou o pomoc pri pátraní po nezvestnej osobe. Je smutné, že u nás na ulici nikto nespozná doktora, ktorý zachraňuje životy, no rýchlo kvasené "celebrity", alebo viacnásobného vraha pozná každý. Môžu za to novinári, ktorí svojim záujmom o nich im neustále robia reklamu. Pomaly už berieme ako samozrejmosť, že v správach je podstatne viac zlých ako dobrých správ a nikto sa už nad tým ani nepozastavuje. Pre mňa to minimálne znamená varovanie, že niečo nie je v poriadku. Niečo je v práci novinárov a celkovo v médiách choré.
Na záver prídávam pár pôvodných nepravdivých správ, ktoré sa mi podarilo vyhľadať cez google. Bolo ich však omnoho viac.
