Pes je zbraň
V poslednej dobe pribúdajú útoky psov na človeka a to aj smrteľné. Vytvorili sa dva tábory. Jeden tvrdí, že pes za nič nemôže, vinní sú majitelia. Druhý tábor tvrdí, že na vine sú psy a dožadujú sa zákazu chovu takzvaných bojových psov. Ako vždy pravda je niekde uprostred. Na 95, možno 98 percent sa dá pes zvládnuť správnym výcvikom a je úplne jedno o akú rasu ide. Samozrejme pri niektorých plemenách je potrebné pri výcviku väčšie úsilie, ako pri iných. Zvyšných pár percent však majiteľ nedokáže ovplyvniť Viem o čom píšem pretože sám som bol niekoľko rokov majiteľom psa. Jednalo sa o prerasteného veľkého čierneho bradáča, ktorý mal v kohútiku 69 cm. Tohto psa som dokázal odvolať keď pri prechádzke na lúke vystopoval a začal naháňať srnku, či zajaca. Takouto poslušnosťou svojho psa sa môže pochváliť len málo majiteľov. Niekto môže namietať, že ak pes bez povelu začne naháňať divú zver nie je poslušný. Má pravdu a tak som poslušnosť svojho psa doviedol až do takej dokonalosti , že keď vyplašil divú zver nerozbehol sa za ňou , ale pozrel na mňa a čakal na môj povel. Samozrejme vždy som mu dal príkaz „k nohe“, čo on neviem či s radosťou, ale poslušne splnil. No a teraz sa dostávam k tým pár percentám o ktorých som písal vyššie. Za niekoľko rokov sa asi dva razy stalo, že môj pes zareagoval ináč ako som očakával. Nič vážneho sa nestalo, ale pochopil som, že žiadny pes sa nedá vycvičiť na 100 percent a pri každej vychádzke s ním som používal vodítko a náhubok v súlade zo zákonom. Jednoducho môže psovi prepnúť, môže zacítiť pach iného dominantného psa, či niekto ho predtým cez plot dráždil, bil palicou a podobne . To sú tie percentá, kedy takýto pes môže pre nás v najnevhodnejšej chvíli na niekoho zaútočiť. No a práve preto je potrebný správny zákon o držaní psov a následne jeho dôsledné dodržiavanie. Nechcem mudrovať,či terajší zákon je dostačujúci no veľa útokov psov na ľudí, alebo iných psov sa nemuselo stať, ak by majitelia dodržiavali zákon a pri vychádzke by psa mali na vodítku a pes by mal náhubok. Taktiež omnoho menej útokov psov by bolo ak by koterec, alebo výbeh psa bol zabezpečený tak, aby sa pes nemohol dostať von. Znie to jednoducho ,ale veľa majiteľov svojich miláčikov tieto základné povinosti nedodržiava. Je skôr pravidlom ako výnimkou stretnúť na našich sídliskách voľne pobiehajúcich psov. Som toho názoru, že pes je zbraň. Ak na klasickú zbraň je v našom štáte potrebný zbrojný preukaz a psychotesty, tak na držanie určitých plemien psov, by sa mali určití majitelia minimálne podrobiť psychotestom a nejakému povinnému výcviku aj so svojim miláčikom. Verím, že potom by útokov psov bolo omnoho menej. Celkom sa však útoky psov nikdy nedajú vylúčiť, no dodržiavaním zákona sa dajú zmierniť ich následky. Zodpovednosť za svojho psa, by však mal niesť vždy a za každých okolností jeho majiteľ. Taktiež by nezaškodilo zo strany polície , aby sa viac venovala kontrolnej činnosti v tejto oblasti. Podľa mňa má tu ešte veľké rezervy, pretože sa nejedná len o útoky psov, ale aj o neduhy, ako neodstraňovanie exkrementov po psoch, či obťažovanie okolia hlukom a podobne. Na záver uvediem jeden príklad nezodpovednosti majiteľa psa.Veď ako ináč sa dá nazvať čin majiteľa, ktorý svoju asi 6 ročnú dcéru pošle von s dogou. Jednoducho dieťa nemá šancu veľkého psa v kritickej situácii udržať a následky môžu byť fatálne.
Foto: Vladimír Hano