Vyčnievanie z radu
Na Slovensku je to podľa mňa tak, že ak niekto vyčnieva z radu treba ho uzemniť,aby sa zaradil späť na svoje miesto.
Presne takto na mňa pôsobí článok s názvom "Smiešne peniaze?" uverejnený v týždenníku PLUS 7 DNÍ autorom ktorého je Martina Utešená. Prednosta 1. neurologickej kliniky na Mickiewiczovej ulici v Bratislave pán Peter Turčáni zohnal peniaze a vytvoril na svojom oddelení podmienky hodné 21. storočia. Verím,že pacienti sa tam cítia vynikajúco a sú v psychickej pohode ,čo je podľa mňa veľmi dôležité v liečebnom procese,tak aj pracovný personál má nadštandardné podmienky pre svoju prácu. Toto by malo byť nielen povinnosťou ,ale aj cieľom každého vedúceho pracovníka a to nie len v lekárstve. Čia je to vina,že pacienti v tej istej nemocnici ,ale na internej klinike nemôžu v izbe otvoriť okno,pretože je priklincované ? Kto za to môže,že sa pred dvadsiatim rokmi v nemocnici,ktorej súčasťou je aj 1. neurologická klinika zastavili všetky stavebné investície a tým sa nechala celá nemocnica schátrať ? To už autorku článku nezaujíma. Ktovie prečo. Jednoduchšie je skritizovať snaživého kolegu a vyhlásiť,tak ako to urobil nový riaditeľ nemocnice pán Jozef Sabol, že sa s budovou a celou nemocnicou v budúcnosti už neráta a všetky investície sú zbytočné. Možno sa pán prednosta 1. neurologickej kliniky už nedokázal pozerať na neschopnosť svojich kolegov okolo a vytvoril dôstojné podmienky aspoň pre svoje oddelenie. Podľa mňa je úplne jedno na ako dlho. Veď ide o zdravie pacientov a to by malo byť prvoradé. Je mi ľúto ,že autorka článku má na to iný názor. Nakoniec nové vybavenie vrátane prístrojov sa dá v prípade potreby presťahovať inde. Zaujímalo by ma ,keď nemocnicu v budúcnosti zbúrajú ,čo sa tam postaví. Možno budeme všetci prekvapení a lobistické skupiny na tom už teraz pracujú. Ako pacient by som bol len rád,keby takýchto prednostov ako je pán Peter Turčáni bolo omnoho viac a vôbec by ma nezaujímalo odkiaľ na to zobrali peniaze,samozrejme v prípade, ak by všetko bolo v súlade zo zákonom. Ja osobne by som už nechcel zažiť situáciu,že ako pacient som v nemocničnej izbe musel mať všetky svoje veci v taške pod posteľou,pretože tam chýbali skrine,alebo som na izbe v zime mrzol pretože tam boli a sú dodnes okná ,ktoré pamätajú socializmus. A to nespomínam zastaralé diagnostické prístroje. Smutné je ,že ak na Slovensku je človek,ktorý sa snaží niečo zmeniť k lepšiemu,tak sa vždy nájdu dôvody ako ho skritizovať a tak mu znechutiť jeho snahu. Ešte smutnejšia je Slovenská špecialita búrať ,či rušiť fungujúce zariadenia. Ukážkový príklad tejto praxe je napríklad aj údel Ústavu tuberkulózy a respiračných chorôb v Poprade-Kvetnici,kde na to doplatili hlavne pacienti,ktorí musia teraz chodiť do vzdialenejších Vyšných Hágov. Dokedy bude tento trend pokračovať a dokedy ho budú pacienti-voliči trpieť?