O dôchodkoch a spiacich odboroch
Nedávno som u lekára stretol pacientku, ktorá sa sťažovala na zamestnávateľa, že každú takúto návštevu u doktora cez pracovnú dobu si musí nadrobiť. Vraj to platí aj v prípade rehabilitácie. Keď som jej poradil, aby argumentovala zákonníkom práce, alebo sa obrátila na odbory dostal som odpoveď, že u nich na pracovisku odbory neexistujú... Nepátral som po príčine, ale je jasné, že rozdiel medzi pracoviskami, kde odbory sú a kde nie, je ešte stále viditeľný. Slovo ešte som napísal schválne, pretože nemusí tomu tak byť naveky. Po rôznych rozhovoroch s odborármi, či článkoch na internete som nadobudol dojem, že odbory hlavne vo fabrikách nám pomaly, ale isto zaspávajú. Prečo?
V štvorzmenných prevádzkach, kde odbory ešte fungujú sa napríklad už viac rokov neriešia príplatky za nočné zmeny. Pričom je dokázané, že práca v noci pracovníkom škodí!
Naša vláda nám začína postupne zvyšovať vek do odchodu na dôchodok. Dnešný tridsiatnik údajne pôjde do dôchodku vo veku okolo 67 rokov. Zo strany odborov som nezaznamenal žiadne výraznejšie protesty. Žiadne námietky som z ich strany nepočul ani na takzvanú solidaritu v dôchodkovom systéme. Mimochodom málokto o tomto zákone vie. Ide o § 63,ods.3a4,zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z.ods.9. Zjednodušene ide o to, že pracovník, ktorý cielene aby uživil rodinu išiel pracovať do rizikovej , či štvorzmennej prevádzky a tým aj viac zarábal bude mať v konečnom dôsledku krátený dôchodok. Na druhej strane pracujúci zarábajúci menej budú mať pridané.
Smutné je, že do úvahy pri tomto zákone sa nebral fakt, že pracovníci v prvom prípade pri odchode do dôchodku budú mať vo veľkej väčšine nepomerne horšie zdravie, ako druhá skupina. Ak niekto zarábal viac na úkor svojho zdravia tak by podľa mňa mal mať aj vyšší a hlavne nekrátený dôchodok, ako ten čo zarábal menej a svoje zdravie neohrozoval! Áno som si vedomý, že ten dôchodok asi o niečo vyšší bude, ale určite to nebude úmerné poškodeniu zdravia. Spravodlivejšie by určite bolo ak už druhej skupine pridať, tak prvej určite neuberať.
Som presvedčený, že ak by naši politici nevyrábali rôzne kauzy a naša republika sa netunelovala v súlade so zákonom žiadne zásahy v dôchodkovom systéme by neboli potrebné. Čo na to naše odbory? Nič, pretože spia v sladkom spánku.
Na záver ma napadá otázka či majú odbory vôbec svoje opodstatnenie? Myslím, že majú a to hlavne pri kolektívnych vyjednávaniach so zamestnávateľmi. Aj tu však vidím jeden paradox. Všetko čo odborári so zamestnávateľom vyjednajú platí aj pre pracovníkov, ktorí nie sú členmi odborov. Potom nastáva situácia, že pracovníci vystupujú z odborov a argumentujú slovami, však veď nič nestratíme a ešte ušetríme na členskom. To je síce pravda, ale len do vtedy pokiaľ počet odborárov neklesne pod určité percento. Následne môže nastať situácia, že zamestnávateľ už nebude mať povinnosť s odborármi rokovať a prípadov, ako som uviedol na začiatku článku bude pribúdať.
Myslím, že prebrať by sa mali nielen odbory, ale aj občania, no to už je na iný článok.