Nočné zmeny = zabijak?
Škodí nášmu zdraviu práca v nočných zmenách ? Sám pracujem na zmeny, teda aj na nočných zmenách už viac ako 35 rokov. Rôzne štúdie a odborné články o tejto téme ma prinútili sa nad tým zamyslieť. Sám na sebe cítim, že nočné šichty znášam čím ďalej horšie a za tú dobu sa na mňa nalepili aj nejaké choroby. Aký podiel na nich majú nočné zmeny neviem posúdiť. Faktom však je, že náš organizmus je nastavený tak, aby počas nočných hodín odpočíval. Spánok cez deň nie je plnohodnotný a ani zďaleka sa nevyrovná spánku v noci. V tomto prírodu neoklameme. Zaujíma ma však k akým zmenám v ľudskom organizme dochádza v dôsledku nočných zmien a ako sa tomu dá predchádzať?
Agentúra AP informovala, že u pracujúcich na zmeny, teda aj v noci prudko stúpa riziko infarktu a mŕtvice. Nielen podľa nich striedanie šícht negatívne ovplyvňuje kardiovaskulárny systém.
Tiež som toho názoru, že narušený biorytmus stojí za mnohými ďalšími zdravotnými problémami. Podľa vedcov všetko so všetkým súvisí. Spolu s odborníkmi sa zhodujú, že infarkt a mŕtvica sú totiž vo väčšine prípadov už len vyústením radu iných srdcovo-cievnych chorôb. Podľa nich je všeobecne známe, že práca v nepravidelnom režime zle vplýva na zdravie. Narúša vnútorné hodiny organizmu a často súvisí so zvýšeným rizikom hypertenzie, vysokým cholesterolom a cukrovkou. Všetko toto patrí medzi rizikové faktory mŕtvice. Zaujímavé je aj zistenie, že zmena spánkového režimu môže vyprovokovať väčšiu náchylnosť na vznik kŕčov u epileptikov. Najnovšie sa upozorňuje na zvýšený výskyt ischemickej choroby srdca po viacročnej zmenovej práci. Objavila sa tiež súvislosť medzi narušením striedania prirodzeného biorytmu dňa a noci u zvierat a výskytom rakovinových nádorov. Mužom zamestnaným vo viaczmenných prevádzkach môže údajne hroziť väčšie nebezpečenstvo vzniku rakoviny prostaty. Samozrejme toto nie je jednoznačne dokázané, ale faktom je, že za normálneho stavu sa ľuďom v noci počas spánku vylučuje hormón melatonín, ktorý má schopnosť tlmiť rast nádorov. Nedostatok spánku a s ním spojený pokles melatonínu môže prispieť k oslabeniu imunitného systému zamestnanca a dôsledky si už nie je ťažko domyslieť. Vedci z Harvardu zistili, že práca v noci a spánok počas svetlej časti dňa negatívne ovplyvňuje prirodzené biorytmy človeka, spomaľuje metabolizmus a zvyšuje ukladanie tukových zásob a to bez ohľadu na pracovné nasadenie. Mladým ľuďom, ktorí pracujú v nočných zmenách, hrozí podstatne vyššie riziko vzniku roztrúsenej sklerózy (sklerózy multiplex) než ich starším kolegom. Vyplýva to zo štúdie, ktorú vypracovali vedci zo švédskeho Karolinského inštitútu.
Vyžadovaný maximálny výkon pracovníka v čase mimo prirodzeného vrcholu aktivity je spojený s určitou psychickou záťažou. Každý človek má rozdielnu schopnosť znášať nepriaznivý stav a vyrovnať sa s psychickým napätím, z čoho vyplýva aj riziko vzniku psychosomatických porúch u niektorých jedincov.
Rovnováha medzi svetlom a tmou je pre telo veľmi dôležitá, tvrdí americký onkológ Richard Stevens, ktorý radí zamestnancom, aby si po nočnej službe dopriali spánok v dostatočne zatemnenej miestnosti: "Vyspite sa ako za tmavej noci." (Horšie je ,ak máte suseda, ktorý neustále doma niečo prerába a vŕtačka je jeho hobby) Tu sme sa už dostali k tomu ako aspoň čiastočne predchádzať nepriaznivým vplyvom práce na zmeny. Už stará pesnička je dodržiavať životosprávu a športovať. Hýbať sa je prvoradé a stačí podľa mňa rekreačné bicyklovanie, alebo aj rýchla chôdza. Musí v tom však byť pravidelnosť. Na druhej strane po troch nočných zmenách bez dostatočného oddychu a spánku nejaká pohybová aktivita viac uškodí ako pomôže. Teoreticky najjednoduchšie riešenie by bolo nepracovať na zmeny a hlavne v noci. Prakticky si to neviem predstaviť. Sú odvetvia, kde sa v našom pretechnizovanom svete pracovať v noci jednoducho musí. Na Slovensku je veľká nezamestnanosť a práca na zmeny je často jediným riešením , ako zabezpečiť svoju rodinu. Už iná otázka je, či sú u nás nočné zmeny dostatočne zaplatené. Podľa mňa nie, hlavne vzhľadom na riziká, aké táto práca predstavuje. Riešenie majú v rukách napríklad aj odbory pri kolektívnych vyjednávaniach so zamestnávateľmi. Pre objektívnosť musím napísať, že ešte stále sú podniky, ktoré preplácajú svojim zamestnancom rekondičné pobyty v kúpeľoch a aj takto sa starajú o ich zdravie, či zmierňujú následky viaczmenných prevádzok. Zaujímalo by ma aj zistenie, aký podiel na pracovných úrazoch majú pracovníci z viaczmenných pracovísk. Na záver mi nedá nespomenúť jeden pre mňa alarmujúci fakt, ktorý v posledných rokoch pozorujem vo svojom okolí. Pracovníci ,ktorí pracovali celý život na zmeny vrátane nočných zmien začínajú umierať čoraz častejšie nielen tesne po dôchodcovskom veku, ale už aj pred ním. Je to smutné a naša vláda, poslanci a všetci zodpovední činitelia, by sa nad tým mali zamyslieť a začať konať.Určite nie je riešenie zvyšovať vek na odchod do dôchodku aj keď štát by tým získal. Obávam sa totiž, že v budúcnosti sa mnoho pracovníkov zaslúženého dôchodku ani nedožije.
